Takto sa rodia hviezdy. Darrell Ang a Andrey Baranov v Bratislave
V programe štvrtkového koncertu v Slovenskej filharmónii môžeme nájsť optimizmus a tanečnosť v prvej a poslednej skladbe večera. Slovenská filharmónia na úvod predniesla rapsódiu España francúzskeho autora Emmanuela Chabriera. O najslávnejšom diele z tvorby tohto skladateľa povedal Gustav Mahler, že je „začiatkom modernej hudby“. Manuel de Falla zase, že „žiadny španielsky autor nedokázal zachytiť atmosféru joty tak prirodzene, ako to spravil Chabrier“. Osemminútový opus je brilantný a dôvtipný; vďaka takmer pravidelnému rytmu je príjemný nielen pre menej klasicky orientovaného poslucháča, ale pre súhru dirigenta s orchestrom. Dirigent Darrell Ang si s orchestrom očividne rozumel.
Aby sme dokázali verne priblížiť štvrtkový koncert, treba povedať, že každý hudobný nástroj má svoj Everest, ktorý keď umelec dosiahne, môžeme ho považovať za virtuózneho a svetovo významného. Klaviristi majú taký vrchol podľa Borisa Berezovského v Lisztových Transcendentálnych etudách, dirigenti podľa Byčkova v Mahlerových symfóniách. Huslisti majú svoj vrchol tiež jasne viditeľný: sú ním Paganiniho diela. Dvojkoncert tohto týždňa mal na programe Husľový koncert h moll č. 2 so sólistom Andreyom Baranovom.
Vystúpiť na tento pomyselný vrchol nie je jednoduché. Andrey Baranov má tridsať rokov a najlepšie roky ho ešte čakajú. Paganiniho koncerty sú veľkým riskom, najmä keď do nich umelec vsádza reputáciu na miestach, kde ešte nekoncertoval. Náročnosť diela zároveň vyvoláva istú mieru solidárnosti publika s umelcom. Baranovov výkon vďaka mladému veku interpreta a pri zohľadnení technickej obtiažnosti bol na veľmi vysokej úrovni. Miernu nervozitu bolo cítiť v kadenciách prvej časti, v tutti partoch ho najmä v prvej a druhej polovici tretej časti nepodržala sekcia prím. Ruský huslista tieto nedostatky kompenzoval veľkou dávkou energie v interpretácii. Technicky výborný bol prídavok, tiež od Paganiniho: známe 24. Capriccio. Dalšie Paganiniho capriccio Baranov nedohral, zasekol sa v polovici diela. Aj táto situácia však vyvolala sympatie. Aj prvotriedny huslista robí chyby a dokazuje, že jeho potenciál ešte má kam stúpať.
Na Chabrierovo dielo z úvodu koncertu tematicky nadviazal Maurice Ravel, keď o jeho rapsódii povedal, že „celá súčasná francúzska hudba vychádza z Españe“. Druhú časť koncertu tvorili Ravelove diela, Španielska rapsódia a La valse. Slovenská filharmónia s Angom predniesla diela z prostredia španielskeho folklóru s rovnakou energiou ako v prvej časti ruský sólista. Angova kariéra je momentálne vo fáze rozbiehania spolupráce s orchestrami svetových mien – tiež patrí do generácie tridsiatnikov. S telesami, ako je naše, má mnoho skúseností najmä z Francúzska, čo zase štýlom dirigovania vyhovuje našim hráčom (pozdravujeme Villauma do Prahy). Hoci najočakávanejším vrcholom tohto mesiaca v Slovenskej filharmónii bude uvedenie Straussovej Elektry, koncerty z druhého týždňa si zaslúžia našu pozornosť v prvom rade tým, že budeme sledovať vývoj Andreya Baranova a Darrella Anga. Aby sme ich o pár rokov – už ako áčkové hviezdy – mohli zavolať opäť na pódium s naším orchestrom.
Hodnotenie autora recenzie: 80 %
Chabrier, Paganini, Ravel
Dirigent: Darrell Ang
Andrey Baranov (husle)
Slovenská filharmónia
9. a 10. februára 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 9. 2. 2017)
program:
Emmanuel Chabrier: España
Niccolò Paganini: Koncert pre husle a orchester h moll, č. 2, op. 7
Maurice Ravel:
– Španielska rapsódia
– La valse
prídavok:
Niccolò Paganini: Capriccio č. 24
