Krzysztof Penderecki v Košiciach
Prichádza maestro, aspoň tak ho označujú, na pódium. Orchester už je naladený, počuť masívny potlesk. Krzysztof Penderecki, autor opusov večera a dirigent, zdvíha ruky. Ticho. Čakáme. Začína melodický motív z prvých huslí. Ten motivickou kompozičnou prácou v prvej skladbe Agnus Dei z Poľského Requiem zaznieva ešte mnoho krát. Pôvodne skladba pre zbor zneje v úprave pre sláčikový orchester, trochu škoda, ale možnosti sú zjavne obmedzené. Skladateľ diriguje elegantne-strohým, plynulým pohybom a s koncentrovaným výrazom, bolo zaujímavého ho pozorovať v tejto pozícii. Večerný koncert započal.
V kontexte tejto osoby, známej ako člen avantgardy 60. rokov minulého storočia (predovšetkým sonoristickými skladbami, napríklad Threnody to the Victims of Hiroshima, Anaklasis…) zneje jeho neskoršia tvorba sporne. Ťažko povedať prečo skladateľ skĺzol z tak úžasných inštrumentácií a prác so zvukom nie len orchestra k tejto pre skúseného poslucháča nudnej neo-romantickej kompozičnej technike s tak príšerne nudným rytmom. Zrobil som asi chybu, že som prišiel s očakávaním. Sám Penderecki vraví, že to predtým boli experimenty a toto je jeho ozajstná hudba. Potom sa ale naskytuje otázka, či len tými svojimi „experimentami“ nevyužil príležitosť v správnom čase nato aby sa preslávil. Pre mňa osobne niečo absolútne nepochopiteľné a hrozné sklamanie. Presuňme sa, ale opäť radšej k večeru. Všetko sa to odohrávalo v nádhernom priestore gotickej katedrály v Košiciach, najväčšej na Slovensku a najvýchodnejšiej v Európe, Dóme sv. Alžbety. Výber miesta naprosto vynikajúci. 
Vybrané skladby z Pendereckého tvorby, niektoré z priamo duchovnej, zapadali do priestoru úchvatne a keď sa k tomu pridala ešte aj vyrovnaná a zreteľná akustika, človek musel byť nadmieru spokojný. Škoda jedine rekonštrukcií, ale aj to sa občas stáva. Široké publikum (prestížna akcia, známe meno…) bolo pohltené, sústredenosť by sa mohla krájať. Druhou skladbou sa predstavil sólista večer a violončelista v jednej osobe, Rafał Kwiatkowski. Ten podal vyrovnaný a precítený výkon. Doprevádzaný sláčikovým orchestrom. Nedá mi však nepoznamenať, že som mal pocit akoby Beethoven Academy Orchestra, interpretujúci počas celého večera, niekedy hral skladby skladateľa, po ktorom je pomenovaný (samozrejme nič v zlom). Z tohoto pocitu vždy vytrhli pasáže pripomínajúce staršiu tvorbu autora, napríklad v predposlednej skladbe večera Sinfonietta č.3 (taktiež úprava tentokrát zo Sláčikového kvarteta č.3). Interpretačný výkon telesa bol vyrovnaný a precízny a bolo cítiť, že veria tomu čo hrajú. Zvony a perkusie neprehlušovali, ale príjemne doplňovali zvuk sláčikov. Ďalšími skladbami na programe boli Sinfonietta per archi, Serenáda pre sláčikový orchester, Ciaccona in memoriam Ján Pavol II. pre sláčikový orchester z „Poľského Requiem“. Efektný program pre široké publikum, úpravy skladieb kvôli turné. Pre mňa však najkrajším momentom rozhodne ostávajú zvony z parku hneď pri katedrále v najtišších pasážach, náhoda je proste čarodej. Večer prebiehal bez prestávky čo hodnotím pozitívne. Na konci nastal standing ovation. Príjemné strávenie večera. Hlavne je úžasné, že aj do Košíc dorazila takáto osobnosť. 
Hodnotenie autora recenzie: 75%
Krzysztof Penderecki v Košiciach
Krzysztof Penderecki (skladateľ, dirigent)
Rafał Kwiatkowski (violončelo)
Beethoven Academy Orchestra
5. september 2013 Dóm sv. Alžbety Košice
program:
– Agnus Dei z Poľského Requiem
(verzia pre sláčikový orchester – arr. Boris Pergamenschikow)
– Koncert pre violu
(verzia pre violončelo – arr. Boris Pergamenschikow)
– Sinfonietta per archi
– Sinfonietta č. 3
(Sláčikové kvarteto č. 3 – verzia pre sláčikový orchester)
– Serenáda pre sláčikový orchester
– Ciaccona in memoriam Ján Pavol II. pre sláčikový orchester
(z Poľského Requiem)
Foto Bruno Fidrych, Katarína Tomková
