Pred tým, ako napíšem o samotnom koncerte, si dovolím poznámku práve k včerajšiemu správaniu publika. V poslednom čase už totiž podobné scenáre nie sú tak ojedinelé. Prvým problémom bol potlesk. Mám pochopenie pre to, že nie každý je poučený o fakte, že sa medzi časťami skladby (v tomto prípade Husľového koncertu D dur Ludwiga van Beethovena) netlieska. Pár osamelých tlesknutí teda vždy nejak vypustím z hlavy. Včera však po prvej časti koncertu publikum prepuklo do búrlivého aplauzu. Ako som už napísala, úplne chápem, že na koncert prídu aj takí poslucháči, ktorí s týmto druhom udalostí nemajú skúsenosti. Snáď by teda pomohlo pár slov v programe koncertu, ktoré by inštruovali obecenstvo, kedy je potlesk vhodný, a kedy nie. To, čo však koncert narúšalo oveľa viac, bolo neustále kašľanie, smrkanie či otváranie plastových fľašiek. Skrátka a dobre, asi v každom jednom úseku v nižšej dynamike bolo počuť nejaký rušivý zvuk. A myslím, že na to, aby človek vystúpenie svetoznámeho huslistu takto výrazne nerušil, nie je potrebné ani vzdelanie, ani skúsenosť, len trochu prirodzene kultúrneho správania. Lenže to sa už, očividne, vytráca.
Zážitok z hudby už bol, našťastie, oveľa lepší. Sólista večera, hviezdny Pinchas Zukerman, predviedol dokonale premyslené frázovanie a nádhernú prácu s tónom. Zvuk svojich huslí dokázal vyformovať do najrôznejších farieb a odtienkov. Mimikou a gestami bol už tradične pomerne minimalistický, čo sa dá v tom najlepšom zmysle povedať aj o jeho hre. Každý detail mal svoj účel, nič nebolo zbytočné. V úvodnej Beethovenovej Romanci pre husle a orchester G dur vytvoril spolu so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK príjemne melancholickú atmosféru. Na niektorých miestach však neboli úplne skonsolidovaní. Zukermanova kultivovaná hra a pokoj tomuto dielu mimoriadne pristali. Melodické línie a frázy boli citlivo vytvarované a vďaka intímnemu a úprimnému prežitku huslistu vo mne toto prevedenie zanechalo naozaj pozitívny dojem.
Program pokračoval Beethovenovým jediným (dochovaným) Husľovým koncertom. V prvej časti Allegro ma non troppo orchester pod Inkinenovým vedením znel presvedčivo a štýlovo. Mínusom bola opäť nedostatočná súhra so sólistom v niektorých technicky náročnejších pasážach. Ideálna nebola ani výstavba, logické plynutie deja v tejto relatívne rozsiahlej časti trochu chýbalo. Efekt časti pridala kadencia, v ktorej sa technická vybavenosť Zukermana konečne naplno ukázala.
V nasledujúcej časti Larghetto si už orchester so sólistom rozumeli o čosi viac a vytvorili farebne zaujímavý celok. Práve v tejto časti asi najviac vynikol nápadito tvarovaný tón huslistu. Živé Rondo. Allegro potom predstavovalo oduševnenú bodku Beethovenovho opusu. Pinchas Zukerman navyše pôsobil veľmi sympaticky a pri srdečnom objatí po doznení koncertu bolo vidieť, že si s Pietarim Inkinenom rozumejú nie len po hudobnej stránke.
Symfonická suita Šeherezáda Nikolaja Rimského-Korsakova je priam vzorovým príkladom inštrumentačného majstrovstva tohto ruského skladateľa. Skladba inšpirovaná príbehmi Tisíc a jednej noci má štyri časti. Tie sú pomenované podľa jednotlivých príbehov, hoci Rimskij-Korsakov nechcel, aby bola suita s rozprávkami spájaná príliš úzko. Všetkými časťami prechádzajú témy krutého sultána a rozprávačky Šeherezády, ktorú predstavuje sólová línia huslí s harfou. Husľového partu sa v tomto prípade skvele ujala koncertná majsterka Rita Čepurčenko. Suita v podaní pražských symfonikov znela naozaj rozprávkovo. Inkinen orchester viedol vynikajúco a jeho pojatie inštrumentačných nápadov na mňa pôsobilo, akoby sa s orchestrom so zaujatím hral. Z mnohých očarujúcich momentov spomeniem napríklad podmanivé fagotové sólo v druhej časti Veselé príbehy o princovi Kalendárovi či strhujúce vyvrcholenie skladby v časti štvrtej, kde orchester pri veľkolepom zvuku stále pomaly a efektívne stupňoval napätie. Po gradácii potom prišiel naopak rýchly pokles a chvejivý, jemný záver. Vadil mi len miestami príliš tvrdý zvuk na miestach, ktoré vyžadovali trochu viac lyriky (napríklad v tretej časti Rozprávka o mladom princovi a priceznej). Koncert určite predstavoval dobrý začiatok sezóny a niektoré nedostatky sa snáď odstránia ešte dnes (14. septembra) na druhom uvedení koncertu.
Hodnotenie autorky recenzie: 80 %
Zahajovací koncert s Pinchasom Zukermanom
Pinchas Zukerman (husle)
Dirigent: Pietari Inkinen
Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK
13. a 14. septembra 2017 Smetanova síň Obecního domu Praha
(napísané ku koncertu 13. 9. 2017)
program:
Ludwig van Beethoven: Romanca pre husle a orchester č. 1 G dur op. 40
Ludwig van Beethoven: Koncert pre husle a orchester D dur op. 61
Nikolaj Rimskij-Korsakov: Šeherezáda, symfonická suita op. 35
