Konvergencie plné emócií (2)
„Otvorením ventilu privítame na pódiu Ventil RG, ktoré vystúpilo tento rok na troch príbuzných festivaloch – Pohoda, Vrbovské vetry a Konvergencie. Rovno aj ten ventil zavriem, nech neprídu o túto udalosť ľudia, čo nemôžu ostať do konca,“ otvoril jeden z koncertov Braňo Jobus od Vrbovských víťazov.
Riport z festivalu komornej hudby Konvergencie 2014 sme stihli charakterizovať do prvej polovice (tu), posledným koncertom prvej časti bol Drum´n´koto, deň pred Bratislavskou nocou komornej hudby. Odvtedy festival skončil a dozneli aj prvotné emócie, ktoré by zvádzali k suchopárnej charakteristike. To by bolo pravdepodobné, ak by šlo o festival, ktorý by bol iba o hudbe. Konvergencie však zahŕňajú celé spektrum pocitov, udalostí a zážitkov, ktoré sú pre festival príznačné.
Radosť z hudby a sústredená pozornosť aj počas niekoľkých hodín komornej hudby, to bola symbolika prvého koncertu druhej časti festivalu, Bratislavskej noci komornej hudby. V nej sa predstavili tri hudobné telesá: Lotz trio a klavírne triá Shaham/Erez/Wallfisch i Paľa/Skuta/Lupták. Lotz Trio, teda Sylvester Perschler, Robert a Ronald Šebestovci hrajúci na basetové rohy poňali koncert edukačným štýlom, popri hraní hovorili o charakteristike a vzniku ich nástroja, pričom sa snažili pripodobniť koncert dobe, ktorá existovala v čase basetových rohov. Týka sa to ako držania nástroja, tak aj repertoáru, ktorý vychádzal z diel Juraja Družeckého, Marka Piačka a Wolfganga Amadea Mozarta. Zaujímavé bolo určite počuť dobové úpravy Mozartových opier Čarovná flauta a Don Giovanni. Na atmosfére koncertu pridalo aj prostredie Design Factory, ktorá je na komorné koncerty veľmi vhodná: útulné menšie priestory, blízkosť interpreta k publiku a rustikálna podoba koncertných sál.
V druhej časti Noci komornej hudby sa predstavili klavírne triá – ako prvé trio svetového renomé v zložení Hagai Shaham na husliach, Arnon Erez na klavíri a violončelista Raphael Wallfisch. Tento koncert bol – čo prízvukovali už mená umelcov – jeden z najlepších na tohtoročných Konvergenciách. Ich interpretácia Haydnovho, Ravelovho a Arenskiho klavírneho tria malo „všetko, a ešte viac, než od komornej hudby očakávate“, ako to emočne zhodnotil jeden z návštevníkov. Ako sme už spomínali v prvej časti opisu Konvergencií, ťažko je pozerať sa na festival iba hudobno-kritickým okom. V tomto prípade o to viac, že jedným z najlepších hráčov komornej hudby už nie je veľmi čo vyčítať.
Slovenské klavírne trio v zložení Milan Paľa, Nora Skuta a Jozef Lupták sa predstavilo v tretej, záverečnej časti Noci komornej hudby. Tomu prispôsobili aj program. Ako konštatoval hráč na violončele a umelecký riaditeľ festivalu Jozef Lupták, na dobrú noc (koncert začínal o deviatej) musia výnimočným spôsobom potešiť návštevníkov a zahrať diela, ktoré inak kvôli (ne)sústredenosti poslucháčov neuvádzajú často. Uvádzali preto Mozartovo Adagio od Arva Pärta, Notturno Franza Schuberta (Klavírne trio Es dur).
Našou ďalšou zastávkou na festivale boli Šostakovič-Enescu oktetá, 20. septembra v Design Factory. Organizátori tento koncert kvôli hráčskej perspektíve okteta zaradili v bulletine medzi vrcholy celého festivalu – a nemýlili sa. Okteto v zložení Igor Karško, Marek Zwiebel, Peter Biely, Adam Novák (husle), Milan Paľa a Lukáš Kmiť (viola), Jozef Lupták a Teodor Brcko (violončelo) zahralo dve skladby pre sláčikové okteto od Dmitrija Šostakoviča (vrátane známeho Scherza) a Sláčikové okteto C dur od Georga Enesca. Pozoruhodným bol najmä fakt, že aj napriek väčšiemu hráčskemu kolektívu a vyššej návštevnosti v Design Factory si koncert dokázal zachovať svoju intímnosť. Pianissimo vyznelo ako pravé pianissimo a divák nemal pocit Jozefa Maka, človeka milión – každý návštevník mohol mať pocit výnimočnosti pri vnímaní koncertu, ako keby hrali iba preňho.
Ako sme už v úvode spomínali, súčasťou Konvergencií je aj večer kultových kapiel. Po Zelenej pošte Mariána Vargu a Pavla Hummela v roku 2012, Bez ladu a skladu v roku 2013 prijali na desiaty ročník festivalu pozvanie Ventil RG na čele so spevákom Jankom Kuricom (21. septembra, Refinery Gallery).
Predkapelou „gentlemanov z Rovinky“ boli Vrbovskí víťazi, hrajúci na podomácky vyrobených nástrojoch, štýl, ktorí nazvali priemyselným folklórom. Fanúšikovia kultovej garážovej kapely z osemdesiatych rokov si zaspomínali na svoju mladosť, lebo ako povedal Jano Kuric, „ten kto nás zažil na prvom veľkom koncerte v PKO, musí mať viac ako päťdesiat rokov.“
Záverečný koncert 19. septembra bol bonusový k jubilejnému desiatemu výročiu Konvergencií. Na programe bola hudba Ludwiga van Beethovena. V podaní klavírneho tria Karško/Skuta/Lupták zaznelo Trio B dur op. 11, „Gassenhauer“ a Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C dur op. 56. Majestátnosťou vyvrcholil koncert osudovou piatu Symfóniou c mol v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Mária Košíka (išlo zároveň o prvý koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v tejto sezóne).
Môžeme polemizovať, prečo záverečný koncert jubilejného ročníka Konvergencií patril Beethovenovi, najmä pri počúvaní piatej Symfónie. Pre autora článku to bolo poučenie: hoci Beethovenova ranná tvorba je optimistická a plná života, v čase, keď strácal sluch, napísal symfóniu, ktorá bola depresívnou reflexiou. Hudobný zážitok a veľkosť diela to však nijako nezmenšuje. To by si mohol návštevník festivalu odniesť so sebou – nech je naša životná situácia akákoľvek, radosť z hudby je stála a budúcoročné Konvergencie budú určite niesť toto posolstvo opäť.
Kto nemal možnosť sa z akýchkoľvek dôvodov Konvergencií zúčastniť, Slovenský rozhlas pre rádio Devín nahrával posledný Beethovenov trojkoncert, reprízovať sa bude občasne v koncertoch Musica da camera, stačí iba sledovať program. Premiérovo sme prenos z hudobného večera mohli počúvať deň po koncerte, na rádiu Devín ho uvádzal autor tohto článku.
Konvergencie 2014
Medzinárodný festival komornej hudby
15. ročník
11. – 24. septembra Bratislava
Foto Kovergencie, Martina Šimkovičová, Jarmila Uhlíková
