Opera PLUS
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
  • Více
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Klasika
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Postřehy
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
    • Týden s Tancem
Reading: Bratislavská vzpomínka na Oskara Nedbala
Share
Opera PLUSOpera PLUS
Font ResizerAa
Hledat
Mobilní menu s elegantní animací
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
Přidejte se největší komunitě o klasické hudbě Přihlásit
Sleduj Nás
© Opera PLUS 2025 - Všechna práva vyhrazena
Opera

Bratislavská vzpomínka na Oskara Nedbala

Blaho Vladimír
Published: 25/03/2014
Share
4 Min Read
SHARE

Bratislavská spomienka na Oskara Nedbala 

Zhodnotenie prínosu Oskara Nedbala pre českú hudobnú kultúru ponechám na českých hudobných historikov a obmedzím sa na jeho bratislavské pôsobenie v rokoch 1923 – 1930, kedy bol riaditeľom (v niektorých rokoch s Václavom Jiříkovským spoluriaditeľom) Slovenského národného divadla.Hoci dnes sa všeobecne jeho prínos pre rozvoj slovenského operného divadla hodnotí o čosi menej, než prínos jeho synovca Karla (šéf opery v rokoch 1928 – 1938), veci treba vidieť v širších súvislostiach. Zaiste Karlova dramaturgia bola oveľa progresívnejšia než dramaturgia šéfov opery pracujúcich pod Oskarom (Dědeček, Holeček s ktorými dramaturgiu formoval) a bratislavský súbor bol v tridsiatych rokoch už podstatne zrelší. No treba si uvedomiť, že Oskara neúmerne zaťažovali administratívno-finančné povinnosti, ktoré po jeho tragickom skone vyriešil podnikateľ Drašar.

V čom spočíva teda prínos Oskara Nedbala? Nadväzujúc na krátky no plodný prínos Milana Zunu Nedbal významne pozdvihol úroveň orchestra i zboru Slovenského národného divadla, vytvoril tradíciu symfonických koncertov, zapojil bratislavský súbor do medzinárodného operného diania, propagoval českú operu (české úradníctvo tvorilo leví podiel publika) a vytvoril si vrelý vzťah k opere slovenskej a jej prvým interpretom. Ak tieto hodnoty analyzujeme bližšie, tak zistíme, že ako dirigent (hoci väčšinu inscenácií najmä svetového repertoáru ponechával na svojich podriadených) naštudoval v Slovenskom národnom divadle predovšetkým najznámejšie české opery, ale tiež Foerstrovu Deboru, Folprechtovu Lásky hru osudnú, Novákov Lampáš, Smetanovu Libušu, Jirákovu operu Žena a boh, no dvakrát uviedol prvú slovenskú operu Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland a aj pokus Figuša Bystrého o národnú operu Detvan. Za sedem sezón, v ktorých niekedy počet premiér dosahoval dvadsiatku, zo svetového repertoáru naštudoval iba Wagnerovho Holanďana, Lohengrina a Zlato Rýna, Goldmarkovu Kráľovnú zo Sáby, Straussovho Ružového gavaliera a Flotovovu Martu.Do repertoáru prirodzene pretlačil aj svoje diela operné (Sedliak Jakub), operetné (Vinobranie, Donna Gloria) z baletov Andersena, no hlavne úspešné Z rozprávky do rozprávky (53 repríz). V rámci symfonických koncertov, z ktorých viaceré boli venované výročiam významných osobností (Smetanu, Maršíka, T. G. Masaryka, Schuberta, Foerstera, Štefánika), pravidelne uvádzal Smetanovu Moju vlasť, ďalej Slovanské tance, z menej známych overtúru Maryša od Nováka, Half-Time od Martinů, Jirákovu 1. symfóniu  či Folprechtovu kantátu Hymnus vzkriesenia, ale v roku 1930 aj Moyzesovu Symfonickú overtúru či Bellov operný fragment Jaroslav a Laura, zo svetového repertoáruz Mahlerou 4. symfóniu. Pokiaľ ide o interpretov, Nedbal mal vrelý vzťah k prvej dvojici slovenských operných spevákov – Helene Bartošovej a Jankovi Blahovi a vzhľadom na svoje kontakty vo svete (najmä Viedni) dokázal do Slovenského národného divadla pritiahnuť významných svetových sólistov (Mariu Nehmet, Rosette Anday, Máriu Olczewskua, Adu Sari, Lea Slezaka, Kiristinu Morfovú, Kolomana Patakyho, Georgija Baklanova a rovnako tak české operné hviezdy – Emu Destinnovú, Richarda Kubklu,  Pavla Ludikara, Otakara Mařáka. Povesť súboru upevnil dvojnásobným hosťovaním v pražskom divadle Varieté (v roku 1930 s účasťou Fjodora Šaljapina), no historici najviac spomínajú zájazd do Španielska (1924),v ktorom Slovenské národné divadlo (s niektorými vypožičanými českými sólistami) uviedlo 16 predstavení V Barcelone a Madride.

Dňa 26. marca uplynie 140 rokov od narodenia tohto významného českého dirigenta, skladateľa (opereta Poľská krv znesie porovnanie s najlepšími Lehárovými opusmi) a člena slávneho Českého kvarteta, ktorého umelecké ambície boli vyššie než to v tej dobe dovoľovali spoločenské podmienky. Bratislava sa s ním rozlúčila len pár dní po jeho smrti Tryznou, ktorej posledným hudobným číslom bol Valse triste z jeho baletu Rozprávka o Janovi (Pohádka o Honzovi).
Foto archiv

TAGGED:Opera Slovenského národného divadlaOskar NedbalSlovenské národné divadlo
Share This Article
Facebook Email Print
Share
Previous Article Kateřina Javůrková se poslední dobou v civilu hodně změnila
Next Article Roztržka před premiérou Lohengrina ve Vídni: Bertrand de Billy ji odmítl dirigovat
0 0 votes
Article Rating
Odebírat
Přihlášení
Upozornit na
guest
guest
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Opera PLUSOpera PLUS
Sleduj Nás
© 2025 Opera PLUS
wpDiscuz
Vítejte zpět!

Přihlášení k účtu

Username or Email Address
Password

Zapomenuté heslo?

Not a member? Sign Up