Francúzska hudba s Villaumom v bratislavskej Redute
Šéfdirigent Emmanuel Villaume si pre prvú dvojicu svojich tohtoročných koncertov so Slovenskou filharmóniou (25. a 26. apríla 2013) zvolil programovú zostavu štyroch symfonických diel francúzskej proveniencie, ktoré svojím rozdielnym štýlovým naturelom presvedčivo dokumentovali bipolárnosť poetiky francúzskej hudobnej kultúry: na jednej strane, v skladbách Debussyho a Messiaena, prevládal dôraz na farbu, senzualitu a inštrumentálnu drobnokresbu, na druhej strane, v diele Saint-Saënsa, zasa silný príklon k precízne vypracovaným líniám a k súmernej, vyváženej, klasickej formovej štruktúre, charakteristickej skôr pre nemeckú hudobnú tvorbu. Tento ambivalentný princíp Villaume podrobil detailnej analýze na besede so študentmi bratislavských hudobných fakúlt, ktorým Slovenská filharmónia umožnila zúčastniť sa na generálnej skúške a diskutovať s umelcom; a sám dirigent dokonca cítil v tomto smere potrebu slovne inštruovať v priebehu koncertu aj publikum.
Úvodný desaťminútový Úsmev (Un sourire) katolíckeho mystika Oliviera Messiaena, skomponovaný v roku 1991 k dvestoročnici Mozartovho úmrtia, patrí nepochybne do tej prvej skupiny uvádzaných skladieb: má zvláštnu výrazovú auru, tvarovanú raz dlhými meditatívnymi plochami sláčikovej sekcie, nad ktorými sa klenú útržky melódie drevených dychových nástrojov, inokedy zasa pregnantnými rytmickými figuráciami bicích, pripomínajúcimi charakteristický messiaenovský štebot vtákov. Orchester sa so skladbou popasoval nadmieru statočne, hoci chvíľami, najmä pri intonačne neistých vstupoch sólovej flauty a hoboja,bolo cítiť, že filigranské nuansy a spektakulárnosť tejto zvláštnej hudby mu nie sú dôverne blízke. Celkom iný dojem však poslucháč nadobudol pri počúvaní dvoch ťažiskových diel francúzskeho hudobného impresionizmu, Debussyho Prelúdia k Faunovmu popoludniu a symfonickej suity Jar. Úchvatné verše podmanivej poémy prekliateho básnika Stephana Mallarmého našli kongeniálny pendant v čarovnom faunovskom vlnení Debussyho hudby, ktorá svojou neopakovateľnou atmosférou fascinuje poslucháčov už viac ako storočie. Diskrétny obraz provensálskej prírody, teplého jarného slnka a povievajúceho vánku postupne vystrieda exaltované, priam eroticky vzrušené vzopätie, aby sa v závere stlmilo do kontemplatívnej nirvány. Táto poloha našla v orchestri a aj v dirigentovi, ktorý si ju evidentne užíval, ideálnych interpretov. Kreáciu juvenílnej symfonickej suity Jar, najmä farbistú podobu jej eruptívnej druhej časti, možno takisto hodnotiť slovami vysokého uznania. V záverečnej Tretej symfónii Camilla Saint-Saënsa sa filharmonici už naplno uvoľnili a apoteóznu štvrtú časť Maestoso-Allegro odohrali s bravúrou a nezlyhávajúcou virtuozitou, takže Villaume vo svojom príslovečnom úsilí „odgermanizovať“ chápanie francúzskeho hudobného espritu už veľa námahy vynaložiť nemusel. Pochvalu si zaslúži aj Marek Vrábel za spoľahlivé stvárnenie takmer sólovo koncipovaného organového partu a tiež nová tvár za filharmonickými tympanmi.+++
===
Hodnotenie autora recenzie: 90 %
Slovenská filharmónia
Dirigent: Emmanuel Villaume
Marek Vrábel – organ
25. a 26. 4. 2013 Koncertná sieň SF Bratislava
(napísané z koncertu 25. 4. 2013)
program:
Olivier Messiaen: Úsmev (Un Sourire)
Claude Debussy: Jar (Printemps) – symfonická suita L 61
Claude Debussy: Prelúdium k Faunovmu popoludniu (Prélude á l´aprés-midi d´un faune) L.86
Camille Saint-Saëns: Symfónia č.3 c mol op.78
Foto:Valeria Zacharova
