Zavše sa v prevádzke divadla stáva, že ošumelá inscenácia dostane inšpiratívnym obsadením nový rozmer. Ožije. Divák si prestane všímať jej limity, zubom času nahlodanú pôvodnú režijnú koncepciu, „šmíru“. Niečo také sa prihodila v Opere SND, keď v pondelkovej repríze Donizettiho Nápoja lásky (pôvodná premiéra roku 2000) hosťovalo duo mladých slovenských svetobežníkov.
Adriana Kučerová a Pavol Bršlík sa už v bratislavskej inscenácii stretli zopárkrát, bolo to však dávno. Objektívne vzaté, zladiť nabité termínové kalendáre oboch určite nie je malou násobilkou. Pred dvoma mesiacmi sa podarilo Adinu a Nemorina so slovenskými koreňmi dať dokopy v Mníchovskej štátnej opere a úspech bol nadštandardný. Inak to nebolo 5.marca ani v bratislavskej historickej budove.
Náš „Traumpaar“ určite znesie najprísnejšie kritériá. Vokálne i herecky. Vlastne tieto komponenty uňho nemožno oddeliť, sú totiž „spojenými nádobami“, komplexnou výbavou pre kreovanie postavy, príbehu. Obaja nedokážu stáť na javisku čelom k publiku a spievať. U nich každý tón, fráza, ária, duet, ansámbel sú súčasťou integrálneho celku. Partitúry, stmeľujúcej hudbu a text. Možno toto konštatovanie znie banálne, ale kedy inokedy zažije divák v Opere SND také prirodzenie skĺbenie spevu s hrou. A toľkú radosť z jedného i druhého…
Obaja sú nielen skvelými vokálnymi talentami, či presnejšie už osobnosťami, ale aj predstaviteľmi s veľkým zmyslom pre humor. Ten v kultivovanej forme ponúka Donizettiho buffa a v rovnako vkusnej fazóne, s nesmiernou dávkou mladistvého temperamentu a úprimných citov, ho interpretujú Adriana Kučerová a Pavol Bršlík. Navyše, citeľný je aj ich osobný vývoj. Kučerovej lyrický soprán sa čoraz viac nasycuje farbou, obsahom, nestráca pritom schopnosť vyspievať ozdoby. Je nesmierne emotívny a vo výškach znie pevne, prierazne, okrúhlo. Bršlíkov tenor má krásny a ušľachtilý timbre, ovláda všetky finesy belcantovej techniky. Frázuje elegantne, jeho tón „tečie“, narába so spektrom dynamiky, neváha použiť mezza voce, ale vie aj „pritvrdiť“ a prejaviť ambíciu k smerovaniu repertoáru do iných, než vyslovene lyrických vôd. Že je dosť inteligentný, aby to robil uvážene, o tom niet pochýb. Či už v oboch Nemorinových áriách, alebo dvojspevoch s Adinou, vždy bol Bršlík (i Kučerová) štýlovo precízny, vždy bol „in“ herecky, mimicky, gesticky.
Obaja hostia nastavili latku vysoko. Výzvu, ponúknuť bratislavskému obecenstvu gala večer, prijali aj ďalší sólisti. Gustáv Beláček ako Dulcamara síce nie je typickým buffo basom – tento fach často suplujú v talianskom teritóriu aj barytonisti – no jeho basbarytón je dostatočne pohyblivý a umelec všestranný, aby vytvoril figúru slohovo čistú, veselú a korektne odspievanú. Celkom príjemne ma prekvapil aj Filip Tůma (Belcore), ktorý po trocha forsírovanej vysokej polohe vo vstupnej árii sa postupne uvoľnil a v zvyšku večera preukázal, že jeho barytón má farbu i šťavu. Nebol to síce výkon štýlovo bezúhonný, no pokiaľ by sa tento populárny a mnohostranný umelec skoncentroval na spev, mohol by dosiahnuť ešte viac. Gianettou večera bola Miriam Maťašová.
Dirigent Dušan Štefánek stál pred dvanástimi rokmi pri zrode inscenácie. Oddirigoval takmer všetky jej reprízy. Žiaľ, aj tú ostatnú len oddirigoval. Jednoducho, nuansy a agogika tohto žánru idú mimo neho. Nesúladu medzi sólistami a orchestrom síce nebolo až tak veľa, no o podpore vokálnych výkonov z orchestrálnej jamy nemohla byť ani reč.
Večer sa aj tak vydaril. Dvojica K + B namiešala päťhviezdičkový Nápoj (lásky). Z jeho sily a chute neodobrali ani jej kolegovia. Vedenie Opery SND ponúklo bonus. Bonus? Čo keby tak vokálna úroveň prezentovaná v glosovanej repríze sa na prvej slovenskej scéne stala pravidlom? Chceme nemožné… ?
Gaetano Donizetti:
L’elisir d’amore
(Nápoj lásky)
Hudobné naštudovanie, dirigent: Dušan Štefánek
Réžia: Pavol Smolík
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Pohybová spolupráca: Elena Zahoráková
Orchester a zbor Opery SND
Premiéra 25. februára 2000 historická budova SND Bratislava
(písané z reprízy 5.3.2012)
Adina – Adriana Kučerová
Gianetta – Miriam Maťašová
Nemorino – Pavol Bršlík
Belcore – Filip Tůma
Dulcamara – Gustáv Beláček
Foto z inscenace: SND
