Známe je napríklad uvádzanie tohto diela v podaní Slovenského komorného orchestra v Dóme sv. Martina v Bratislave. Štátna filharmónia Košice po diele siahla po pauze, ktorú mal minulý rok vyplniť Veľkonočný koncert s ťažiskovým dielom Kristus na Olivovej hore od Ludwiga van Beethovena (toto oratórium si na veľkonočný koncert tento rok vybrala aj Slovenská filharmónia, oba koncerty – košický i bratislavský – boli zrušené).
Od prísnych úvodných tónov s bohatým zvukom nás Haydn vedie cez škálu nálad Kristovho utrpenia cez sedem slov. No, nie sú to slová a nie je ich sedem, skôr ide o vety, ktoré zachytili evanjelisti. Prvá veta Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia je vo svojej lyrike takmer optimistická, znepokojenie vyvoláva iba pulzácia violončiel a kontrabasov. Dnes budeš so mnou v raji sa pohybuje medzi užialenými postavami a pastoračným optimizmom.
Sólová flauta (v podaní) bola vsuvkou à la dolce v časti Matka, hľa, tvoj syn predtým, ako struny rozozvučal výkrik Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil. Zbynek Müller citlivým spôsobom vyrovnal intenzitu tutti partov voči krehkosti sólových momentov. V pizzicate pri slove Žíznim bolo cítiť úctu voči mimohudobnému odkazu a predovšetkým až delikátna jemnosť. Slávnostné Je dokonané tak bolo zároveň tragické i majestátne.
Záverečná veta Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha tiež zahŕňala prvky smútku a triumfu, zdržalivé fanfáry i husľové sólo s nádejou, že toto nie je koniec (koncertný majster Maroš Potokár).
Kedysi každej zo siedmich sonát predchádzali homílie o posledných Ježišových slovách. Filharmónia zaradila do online vysielania krátke úryvky príslušných evanjeliových pasáží, ktoré významne prispievajú k celkovému efektu. Škoda, že sa do online vysielania kvôli autorským právam nepodarilo dostať aj pôvodne zamýšľané úvahy Josého Saramaga.
Sedem posledných slov nie hudbou bez vedľajších efektov. Haydn vedel, že dielo budú počúvať vnímaví poslucháči a preto sa stretávame s hudobne veľmi zaujímavým materiálom so zmenami tónin, rytmu, tempa a orchestrácie. Raz darmo, hoci toto dielo existuje v mnohých úpravach, najčastejšie pre sláčikové kvarteto, orchester rozvinie plný potenciál majstrovského opusu.
Úspešnosť interpretácie Siedmych posledných slov výrazne závisí na zvládnutí pomalého tempa. Košickí filharmonici celok nespomaľovali, dirigent nám ponúkol Adagio a Largo vo funkčne svižnejšom tempe – funkčne preto, lebo sa tak zvýraznil dôraz na artikuláciu a hudobné detaily. Citeľná bola rytmická precíznosť a detaily najmä tretej a piatej sonáty, ktoré mali eskalujúci charakter.
Výzvou pre uchopenie diela je aj skutočnosť, že všetky sonát majú rovnakú formu. Tu viac ako inde platí, že dielo najlepšie interpretuje ten, kto sa stotožní aj s jeho kontextom a využije hudobnú inteligenciu, aby ani v pomalých tempách nestratil ťah. Košickí filharmonici ani s touto výzvou nemali problém. Ukázali zaujímavú škálu zvukovej farby a hlavne rešpekt pred dielom.
Niekedy preto nie je podstatná úroveň výkonu alebo prípadné nedostatky, dôležité je umocnenie prežívaných pocitov a dojem, ktorý v poslucháčoch ostane. Preto je Sedem posledných slov jednou z prvých volieb dramaturgie pri veľkonočnom programe. Pre stálych poslucháčov klasickej hudby je toto dielo prirodzenou súčasťou Veľkej noci a aj podľa reakcií publika na internete môžeme usudzovať, že nikto neľutoval, že si na tohtoročné rozjímanie vybral Štátnu filharmóniu Košice.
