Opera PLUS
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
  • Více
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Klasika
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Postřehy
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
    • Týden s Tancem
Reading: New York City Ballet: Evropský romantismus i americká moderna v jednom večeru
Share
Opera PLUSOpera PLUS
Font ResizerAa
Hledat
Mobilní menu s elegantní animací
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
Přidejte se největší komunitě o klasické hudbě Přihlásit
Sleduj Nás
© Opera PLUS 2025 - Všechna práva vyhrazena
RecenzeTanec

New York City Ballet: Evropský romantismus i americká moderna v jednom večeru

Jesenná sezóna súboru New York City Ballet priniesla na scénu osem rôznych programov, z ktorých jeden svojou odvážnou dramaturgiou konfrontoval minulosť s prítomnosťou, schopnosť balanchinovsky školených tanečníkov vyrovnať sa nielen so moderným baletným slovníkom, ale i s tradičným romantickým repertoárom. Za jednoduchým názvom La Sylphide bol štvorprogram ponúkajúci skutočne širokú štýlovú škálu.

Kohút Kristián
Published: 24/10/2018
Share
7 Min Read
SHARE
New York City Ballet: Justin Peck’s Easy (foto Paul Kolnik)

Večer otvorila neoklasika v podobe Balanchinovho baletu Allegro Brillante na Čajkovského klavírny koncert č. 3 Es-dur. George Balanchine vytvoril balet v roku 1956 pre balerínu (a jednu zo svojich manželiek) Mariu Tallchief. Tanečná kompozícia mala byť oslavou jej interpretačných schopností a metaforou jej technickej bravúry. Dnes Allegro Brillante predstavuje slovník klasického baletu zhustený do 13 minút a na tanečníkov kladie vysoké technické a kondičné požiadavky. V popredí, podobne ako v drvivej väčšine Balanchinových baletov, stojí balerína – synonymum baletu. V prípade tohto diela je to balerína disponujúca mimoriadnou rýchlosťou, ľahkým allegrom a ostrou rotáciou.  Vo všetkých spomenutých atribútoch v daný večer nezažiarila balerína, ale Anthony Huxley. Dalo by sa povedať, že technicky úplne ovládol javisko a vďaka charizme i obrovské hľadisko. Interpretačne zatienil partnerku Ericu Pereiru, ktorá predviedla síce rýchlosť tak typickú pre absolventov School of American Ballet, no chýbala je grácia a ťažko pomenovateľné vyžarovanie, ktoré by sa v tomto divertissementovom čísle veľmi žiadalo. Balet oslavujúci ženu – balerínu bol vďaka obsadeniu oslavou bravúry mužskej techniky, čo z neho v kontexte Balanchinovho vnímania urobilo neočakávanú malú raritu.

Druhým dielom večera bola choreografická kompozícia Easy vytvorená jedným z dvorných choreografov súboru Justinom Peckom na hudbu Leonarda Bernsteina. Krikľavé nápisy na horizonte scény, farebne rovnako krikľavo ladené kostýmy a Bernsteinova hudba v symbiotickom vzťahu s Peckovou choreografiou ponúkli divákom tanečnú oddychovku, ktorá bola zároveň poctou skladateľovi a Jeromovi Robbinsovi. Tri páry tanečníkov zažiarili v uvoľnenom pohybovom slovníku, ktorý niekedy formou súťaže, inokedy len náhodným stretnutím interpretov evokovali scény z West Side Story alebo z Dances at a Gathering. Publikum poznajúce históriu a repertoár súboru okamžite prečítalo citácie Robbinsovho slovníka a ocenilo autorsky zaujímavý choreografický posun Justina Pecka. Krátka baletná kompozícia bez ambície naplniť sálu intelektuálnou ťažobou symbolizovala snáď všetko, čo je charakteristické pre New York City Ballet: dravosť, osobitý štýl, pokrokového ducha vychádzajúceho zo samotnej podstaty nikdy nespiaceho veľkomesta.

Tiler Peck a Tyler Angle v baletu “Carousel (A Dance)“ (foto Erin Baiano)

Po prestávke nasledoval balet Carousel (A Dance), vytvorený v roku 2002 Christopherom Wheeldonom, ktorý využil aranžnámy skladieb The Carousel Waltz a If I Loved You z muzikálu Carousel (1945). Tanečná poéma bola vydestilovanou romantickou etudou, ktorej intro a apoteóza sa niesli vo valčíkovej atmosfére baletného zboru, no ťažisko spočívalo v strednej časti – duete sólistov. Práve tu choreograf ukázal plnú priehršť choreografických nápadov, rytmických i pohybových protikladov, neočakávaných off-balancov, promenád a nosených póz, pričom plynulosť krokových väzieb bola prirodzená ako dýchanie tanečníkov na scéne. Tyler Angle sa predviedol ako fantastický partner a Tiler Peck ako mimoriadne muzikálna tanečnica so zmyslom pre pohybový detail. Spoločné splynutie v nostalgicko-technickej choreografii bolo dokonalou ukážkou tanečného majstrovstva, ktoré publikum aj patrične ocenilo hlasitým aplauzom.

Bohatý program uzavrela klasická Bournonvillova La Sylphide v naštudovaní Petra Martinsa. Balet v dvoch dejstvách a troch obrazoch sa v rámci programu uvádzal bez prestávky. Bývalý riaditeľ umeleckého telesa Peter Martins v podstate bez väčších zmien preniesol originálnu choreografiu z Dánska na scénu Kochovho divadla v New Yorku, malými škrtmi v druhom dejstve ju časovo prispôsobil celkovému programu a modernistickým dizajnom v druhom dejstve i vkusu publika a identite súboru. Oveľa viac ako progresívny dizajn Susan Tammany, ktorý v konečnom dôsledku veľmi osviežil takmer 200 ročný balet, prekvapili Martinsove zásahy do štýlu tancovania (dolné končatiny na 90 ° v škótskom tanci a vo variácii Effie, príliš karikované až komické gestá Gurna i Madge, nie úplne jasne čitateľné mise-en-scènes hlavných predstaviteľov). Akoby Dán priniesol do Ameriky len časť bournonvillovského cesta, ktoré dopiekol s americkými prísadami. Staro-nový produkt na pár štýlových výhrad však zafungoval výborne, prvotné rozpaky sa rozplynuli a romantický skvost ožil v novom šate.

La Sylphide, Spring Gala 2015, New York City Ballet (foto Paul Kolnik)

Obrovský podiel na úspechu inscenácie mali interpreti a to najmä Sterling Hyltin ako Sylfida a Joacquin de Luz ako James. Hyltin s ľahkým allegrom a nepočuteľnými dopadmi predstavovala ideálnu predstaviteľku vzdušnej titulnej postavy. Dokonale zvládla postavu nielen technicky, ale v priebehu deja po hereckej stránke ukázala jej komplexný vývoj. Jej Sylfida bola naivne hravá, kúzelne zvodná, ješitná, zákerná, šťastná i smutná. Divákom ponúkla postavu, s ktorou sa publikum dokáže stotožniť napriek tomu, že jej konanie spôsobuje ostatným len bolesť. James Joacquina de Luza vynikal taktiež ľahkým a vysokým allegrom, fantastickými „batírkami“, charizmatickým prejavom a neuveriteľnou energiou, ktorou napriek „dôchodkovému“ veku stále disponuje. Interpretácia Daniela Ulbrichta v postave Gurna vyznela síce vtipne, no možno až príliš ako show z Broadway a Lauren King ako Effie taktiež svoju postavu tiež príliš parodovala. Veľmi presvedčivý výkon podala Marika Anderson v postave Madge, ktorej javiskové konanie nebolo prvoplánové, ani povrchné, ale každé gesto či pohľad očí boli dôkladne premyslené. Zborové scény boli kompaktné, v druhom dejstve by sa žiadalo trošku ubrať z tempa.

Netradičná dramaturgia spájajúca romantickú európsku klasiku s americkým moderným baletom uspokojila progresívne i konzervatívne publikum. Štýlovo bohatá programová skladba ukázala, že i tak špecifický súbor striktne odchovaný na princípoch Balanchinovej techniky sa dokáže bez problémov vyrovnať i s tradičným klasickým repertoárom.

 

Hodnocení recenzenta: 100 %

Písané z predstavenia 2. októbra 2018, New York City Ballet, David H. Koch Theater / Lincoln Center

Dirigent: Daniel Capps

 

Allegro Brillante

Hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij
Choreografia: George Balanchine
Kostýmy: Karinská
Svetlá: Mark Stanley
Sólo klavír: Elaine Chelton
Tanec: E. Pereira, A. Huxley, S. Adams, L. Habony, M. Mann, L. Wellington, D. Alberda, D. Applebaum, A. Sanz, A. Scordato

 

Easy

Hudba: Leonard Bernstein
Choreografia: Justin Peck
Scéna: Stephen Powers
Kostýmy: Reid Bartelme, Harriet Jung
Svetlá: Stirling Baker
Sólo klarinet: Steven Hartman
Tanec: P. Chamblee, C. Kretzschmar, U. Phelan, S. Suozzi, P. Walker, I. Woodward

 

Carousel (A Dance)

Hudba: Richard Rodges
Aranžmán a orchestrácia: William David Brohn
Choreografia: Christopher Wheeldon
Kostýmy: Holly Hynes
Svetlá: Mark Stanley
Tanec: T. Peck, T. Angle, E. Gerrity, K. Segin, P. Walker, R. Ippolito + zbor

 

La Sylphide

Hudba: Herman Severin von Løvenskjold
Choreografia: August Bournonville
Naštudovanie: Peter Martins
Asistent naštudovania: Petrusjka Broholm
Scéna a kostýmy: Susan Tammany
Svetlá: Mark Stanley
Supervízor: Perry Silvey
Osoby a obsadenie:

Sylfida: Sterling Hyltin
James: Joaquin de Luz
Madge: Marika Anderson
Effie: Lauren King
Gurn: Daniel Ulbricht
a vidiečania, svadobčania, čarodejnice a sylfidy. 

TAGGED:Anthony HuxleyChristopher WheeldonDaniel CappsDaniel UlbrichtErica PereiraGeorge BalanchineJoaquín De LuzLauren KingMarika AndersonNew York City BalletSterling HyltinSusan TammanyTiler PeckTyler Angle
Share This Article
Facebook Email Print
Share
Previous Article Objevování neznámé verze Prodané nevěsty (AUDIO)
Next Article K Bokovi čelem
0 0 votes
Article Rating
Odebírat
Přihlášení
Upozornit na
guest
guest
0 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Opera PLUSOpera PLUS
Sleduj Nás
© 2025 Opera PLUS
wpDiscuz
Vítejte zpět!

Přihlášení k účtu

Username or Email Address
Password

Zapomenuté heslo?

Not a member? Sign Up