Opera PLUS
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
  • Více
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Klasika
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Postřehy
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
    • Týden s Tancem
Reading: 18 vysokých cé v přídavcích. Lawrence Brownlee znovu v Bratislavě
Share
Opera PLUSOpera PLUS
Font ResizerAa
Hledat
Mobilní menu s elegantní animací
  • Recenze
  • Rozhovory
  • Zprávy
  • Chystá se
  • Tanec
  • Inzerce
  • Operní panorama
  • Soutěže
  • Encyklopedie
  • O nás
    • Album týdne
    • Čtenářský blog
    • Filmová Hudba
    • Lifestyle
    • Osobnosti
    • Portréty
    • Publicistika
    • Seznamte se
    • Soudobá Hudba
    • Stará Hudba
Přidejte se největší komunitě o klasické hudbě Přihlásit
Sleduj Nás
© Opera PLUS 2025 - Všechna práva vyhrazena
Opera

18 vysokých cé v přídavcích. Lawrence Brownlee znovu v Bratislavě

Bratislavské hudobné slávnosti včera večer preladili na opernú tému. Tá im v súčasnosti nie je vlastnou, no ako pilotný plod spolupráce s agentúrou Kapos concerts, ktorá vo svojom vlastnom cykle Svetové operné hviezdy prináša pravidelne najvyššiu možnú kvalitu, sa podarilo ponúknuť nášmu publiku skutočnú belcantovú lahôdku. Americký tenorista Lawrence Brownlee využil termínové okno medzi angažmánmi v Barcelone a Londýne, aby ponúkol bratislavskému publiku (po piatich rokoch) recitál z diel najslávnejších talianskych romantických skladateľov spred Verdiho. Nebol však jediným magnetom večera. Za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie stála nevšedným talentom oplývajúca plavovlasá Talianka Speranza Scappucci.

Unger Pavel
Published: 10/10/2017
Share
5 Min Read
SHARE
Lawrence Brownlee, Speranza Scappucci, Slovenská filharmónia – BHS 9. 10. 2017 (zdroj zdroj Kapos / foto PANER)

Lawrence Brownlee a jeho (nielen) osemnásť vysokých cé v prídavkoch

Lawrence Brownlee si zvolil veľmi atraktívnu dramaturgiu, ktorá do svojej jednotiacej belcantovej línie zakomponovala celú škálu podôb tohto žánru. Ak niektoré z čísel naše publikum pozná (najmä predohry k Rossiniho Popoluške a Viliamovi Tellovi či k Donizettiho Donovi Pasqualovi, prípadne áriu Artura z Belliniho Puritánov), tak väčšina z nich bola doslova objavnou. Platí to dokonca aj o Rossiniho komických operách L‚Italiana in Algeri (Talianka v Alžíri) a Le comte Ory (Gróf Ory), ktoré sa do programu slovenských divadiel nedostali celé polstoročie. Záletný, do mníšskeho habitu preoblečený Ory z neskorej buffy skomponovanej na francúzsky text (ária Que les destins prospères), preberajúcej motívy z Cesty do Remeša, a po ňom zamilovaný Lindoro z ranej komickej opery (vstupná Languir per una bella) stáli v úvode rossiniovského bloku. Už v nich presvedčil sólista, že je mimoriadne disponovaný pre belcantové frázovanie i koloratúrne zdobenie partov. Bolo to zreteľné aj napriek tomu, že spočiatku ešte nie všetky výšky, hoci technicky zvládnuté bez zaváhania, mali žiarivý kovový lesk. Navyše, v prvom čísle sa orchester so sólistom skôr hľadali. Predohrou k ďalšej komickej opere La Cenerentola (Popoluška) si dirigentka Speranza Scappucci získala divákov. Dala pocítiť, že jej v žilách prúdi talianska krv a že dokáže zo Slovenskej filharmónie vydolovať dokonca aj dynamiku, perlivosť i ohnivú gradáciu.

Romanticko-citový náboj, skrytý v árii Uberta O fiamma soave z La donna del lago (Jazerná pani), vyjadril Lawrence Brownlee úprimným výrazom, dokonalým legatom, ktoré v jeho zamatovej strednej a hlbokej polohe a zároveň plným volumenom spievaných výškach (tu už bez počiatočného mierneho zastretia) pôsobili ako balzam. Bravúrnym orchestrálnym číslom bola štvordielna predohra k poslednej opere Gioachina Rossiniho Guillaume Tell (Viliam Tell), v ktorej sa zaskveli rovnako sólové nástroje ako aj kompaktne znejúci a strhujúco vypointovaný orchester pod Scappucciovej temperamentnou, ale adresnou taktovkou. Skutočným bonbónikom sa stala mimoriadne vypätá ária Arnolda Asile héréditaire z Viliama Tella (vlastne posledná skladateľova operná ária pre tenor), ktorú Lawrence Brownlee predniesol skalopevnou technikou, umožňujúcou v dlhých plynulých frázach opakovane stúpať do extrémnych výšok a zároveň narábať s dynamickými nuansami. Celý rossiniovský blok navyše exemplárne vyvrátil floskule o schematickej a len hlasy sprevádzajúcej inštrumentácii. Boli to čísla, ktoré dokonale preverili technické dispozície orchestra v každej sekcii.

Druhú polovicu, zostavenú z diel Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho, tiež charakterizoval široký rozptyl charakterov vybraných árií. Od prvého z nich sme počuli áriu Beppeho Allegro io son z jednoaktovky Rita, radostnú náladu vyjadrujúce vyznanie hlavného hrdinu opery. Popevkový motív je pretkaný efektnými výškami, ktoré Brownlee zvládol s prehľadom. V árii A te, o cara z Belliniho poslednej opery I puritani (Puritáni) sa opäť zaskveli sólistove zamatom obalené frázy, ušľachtilý materiál, ktorý do trojčiarkovej polohy vstupuje s maximálnou technickou istotou. Vysokému dé sa nevyhýba ária Gualtiera Nel furor delle tempeste z prvého dejstva Il Pirata (Pirát), na Slovensku neuvedeného, skvostného belcantového diela. Opäť ju zvládol štýlovo a v plnom objeme sa zhostil aj extrémnych tónov. Dve belliniovské vzorky predelila perlivá predohra k Donizettiho Donovi Pasqualemu, ktorú Slovenská filharmónia predniesla s nadšením „infikovaným“ do nej Speranzou Scappucci. Bodkou za oficiálnou časťou programu bola ďalšia vyslovená rarita. Seul sur la terre, ária z druhého dejstva titulnej postavy opery Dom Sébastien, Roi de Portugal (Dom Sébastien, kráľ portugalský), skomponovanej Gaetanom Donizettim pre Paríž v závere jeho prebohatej opernej tvorby. Brownlee do nej vniesol legatový tok, emóciu i virtuozitu techniky.

Pochopiteľne, publikum jasalo a nepustilo umelcov z javiska. Prvým prídavkom bol tak trocha „oddychový“ (zaslúžene!) Nemorino z L’elisir d’amore (Nápoj lásky), opojný vo fráze a umožňujúci ukázať aj mezza voce. Nuž a záver bol frapujúci. Dvakrát po sebe ováciami vyprosené Ah, mes amis z La fille du régiment (Dcéra pluku) šokovalo osemnástimi (dvakrát po deväť) brilantnými, v závere držanými vysokými cé v priebehu cirka piatich minút. Tu už slová dochádzajú…

Hodnotenie autora recenzie: 95 %

 

Bratislavské hudobné slávnosti 2017
Operný recitál
Lawrence Brownlee (tenor)
Dirigent: Speranza Scappucci
Slovenská filharmónia
9. októbra 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

www.bhsfestival.sk

TAGGED:Bratislavské hudobné slávnostiLawrence BrownleeSlovenská filharmóniaSperanza Scappucci
Share This Article
Facebook Email Print
Share
Previous Article Velké divadlo v Plzni: Na měsíc zavíráme
Next Article Vivat tango v New Yorku
0 0 votes
Article Rating
Odebírat
Přihlášení
Upozornit na
guest
guest
3 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Opera PLUSOpera PLUS
Sleduj Nás
© 2025 Opera PLUS
wpDiscuz
Vítejte zpět!

Přihlášení k účtu

Username or Email Address
Password

Zapomenuté heslo?

Not a member? Sign Up